THE END

1. january 2014 at 20:43 | MissNothing |  INÉ
This is the only one article in english language. I hope, most of you will read it without some more complications...
I want to say you the last goodbye and that i will not write more articles here any more.


And the biggest one end for that one i like (love) the most. I love you the most! I told you I always will, because I meant it. I still love. All our arguements, mistakes and all what is there, between us doesn't matter for me, i love you. I will miss all our kisses, walkings, tight long hugs...and everything. But what i miss the most - your smile when i told you i love you.
I want you to know i will always love you. I know your opinion, that i don't know what will you do and once...i will not. But you can believe me - i will. Whatever you will do, wherever you will be, whatever will happen, whenever it will be! You will know this. I was the most cheerful girl all around the world, when i was with you. I hope, you will read this. Last article. The last one is just for you...like one of the articles from 2013...and don't forget to read my poem...the end is the truth - you know!
 

UAAAAA ja to nevydržííííím!

29. december 2013 at 22:57 | MissNothing |  INÉ
Áno, áno, je to smutné, priznávam, ale je to tak. Ja jednoducho bez blogu nevydržím dlho. Už sedem mesiacov je to neodmysliteľná súčasť môjho voľného času, ktorá je skutočne dôležitá. Pre mňa. Či už len na obyčajné úvahy, o tom, ako sa vlastne mám, alebo na moje poviedky, ku ktorým som sa pomaly dostala cez slohové práce na slovenčine. Téma: Najlepší zážitok z letných prázdnin. A bolo treba napísať nejakú príhodu, nejaký príbeh, ktorý má zmysel, zachytiť danú situáciu s nejakým tým opisom. No a po tom, čo som zožala niekoľko dobre mierených rád a niekoľko pochvál ma to proste začalo neskutočne baviť. Poviedku D.A.N.C.E. som mala asi pol roka v PC a až potom, keď som mala blog som sa rozhodla ju zverejniť.

Chcela som bez PC vydržať do Silvestra, ale nevydalo, pretože mám veľa voľného času a jednoducho je to fajn, zase raz stráviť takto čas. No a iste si všimli aj novú grafiku, ktorá bola robená aj trošku narýchlo, no dlho mi trvalo dostať nápad...nejakú tému...a to bolo ťažšie. Nuž dúfam, že sa vám aspoň ako-tak páči, alebo, že to aspoň znesiete :D. Chcela som aj trochu vintage štýlu, no...neviem, či mi to vyšlo. Poteším sa komentárom na margo tej grafiky, kladným i záporným :3.
No a nakoniec som nevydržala ani bez článku. Ono sa to, totiž, pomaly stane aj životným štýlom...blogger. Na začiatku dostanete obrovský priestor, kde sa môžete akosi realizovať. Písať o čom chcete...vyjadriť nejaký názor, prípadne niečo odporučiť...napísať o svojich zážitkoch, podeliť sa o skúsenosti...a tak podobne. U mňa to začalo obrovským šialenstvom, mala som hrozne veľa nápadov a toho všetkého, čo by som chcela napísať a zverejniť. Úplne najviac som sa tešila z každej návštevy, z prvých článkov a komentárov...proste zo všetkého, čo sa na mojom blogu dialo. No a potom prilo leto a... články sa hromadili a bolo ich treba trochu pretriediť. Nech je to redšie aspoň o tie informačné články. Keď si teraz spomeniem na svoj prý článok...ach..asi nie :D. A moja prvá grafika...verte mi, ešte horšia, ako tá terajšia. S grafikou...som si nikdy nevedela dať rady, no.

Ale to, k čomu som sa chcela dostať je, že aby som bola blogerkou, akou som (a neviem, či som dobrá, alebo zlá, alebo...aká, ale verte mi, že sa snažim, aby bol môj blog čo najlepší), je dôležité nie len toľko, že veľa ísať a mať veľa skúseností s blogmi (aj to je, samozrejme, dôležité), ale aj veľa blogov navštíviť a trošku sa tam "pohrabať", že aký má kto nápad, aké rubriky a témy, čo je to vlastne za blog...možno spriateliť blog, zanechať komentár...no a samozrejme...aby ste dobre písali, netreba len veľa písať, no aj veľa čítať... čiže nabrať nejakú tú inšpiráciu...mono zapnúť aj weheartit.com...

Nuž dobre....to je snáď všetko. Ďakujem, ak ste si tento článok prečítali a dúfam, že vám aj niečo dal, aj keď to bolo čisté vypisovanie myšlienok, ktoré mi trvalo hodinku aj kúsok, takže tak...

The end for that one i like (love) the most...i love you...all my tears are whisperings of "i love you"...all my takes of breathe...all my beats of heart...are yours. I'm just yours...i love you...i wish you sweet dreams...so good night...

Don't forget for Xmas goodbye!

21. december 2013 at 10:48 | MissNothing |  INÉ
Je tak - nikdy nezabudnite na "goodbye". Mám pre vás malú novinku - beriem si Vianočnú dovolenku, darlings! Áno, na sviatky a aj zimné prázdniny (asi nie celé) nebudem blogovati. Nie, že by som nechcela, ale sú veci, ktoré chcem robiť viac, ako mať zapnutý noťas. A tak vám vravím, nebudem aktívna, ani obiehať Affs, za čo sa im, vopred, ospravedlňujem. No a je tu ešte jedna vec, na ktorú chcem moje Affs upozorniť vo februári-marci by mala prísť kontrola. Ešte presne neviem, ale... príde.
No a teraz pravý dôvod, prečo táto moja nemalá absencia.
CHCEM SA CEZ SVIATKY VENOVAŤ RODINE, KAMARÁTKAM A THAT ONE I (LOVE) LIKE THE MOST!!!
Pretože nerobím nič iné, ako len blogujem, alebo som na fb, alebo niečo, no nevenujem sa im osobne.
Takmer každý mi s výčitkou povedal, že som sa zmenila. Lenže niečo vám poviem - bolesť mení, láska mení, odchod z domu mení tiež. Bola to obrovská zmena odísť z domu. Myslela som si, že to bude malina, že si proste len odídem a budem v Štiavnici. No nie! Ono je to skutočne zmena, lebo okrem toho, že učenia bolo viac (to je o inom), tak ste proste odkázaní sami na seba. Všetko si musíte vybaviť sami. Všetko zistiť, na všetko myslieť. Nikto vám ku dverám nenachystá pitie, keksík a vrecko s úborom, keď idete na tréning. Nikto vám do školy nedonesie prezuvky :D. Ani nič podobné. My s Katkou sme na tom boli dokonca tak, že sme ani nevedeli, ako sa dostaneme do školy. Naťastie jedni baby z chodby vedeli, čo nás mimoriadne potešilo a šli sme proste s nimi a po ceste sme sa rozprávali a podobne. A postupne sme aj mesto spoznali. No ja som predtým bola v Štiavnici s tým, že si to aj pamätám trikrát. Zápis, prijímačky a jeden zájazd, ale to nebolo nič. Takže vám poviem tak - domov chýba, aj keď to tak často nevypadá, zvlášť, keď je ním Detva, však? :D :D :D
No a keďže som od septembra bola doma prakticky len cez víkendy a len jeden týždeň. MINIMUM. "Ani neviete, ako je to super pocítiť tú voľnosť a tak." Nie. Voľnosť je super, ale veľakrát sa môže stať, že to nezvládnete a ste ako utrhnutí z reťaze. No mne sa to nestalo. Nezačala som piť, fajčiť, ani brať iné drogy (okrem lásky :D). Ale zmeniť som sa zmenila. A to veľmi. A rodina mi chýbala - tiež veľmi. Nechcela som odísť zo Štiavnice na tak dlhú dobu a strašne mi toto moje milované mesto a môj milovaný chýbajú. Chýba mi intrák a školské prostredie, chýba mi Katka a všetci moji spolusediaci. Dokonca mi chýbajú aj hodiny slovenčiny :D. Už dávno som sa totiž tak nenasmiala. Všetko, čo mi Banská Štiavnica, štúdium a pobyt tam ponúkli mi už teraz neskutočne chýba a návratu sa skutočne neviem dočkať, no chcem si aj trochu užiť. Užiť si prázdnin, stráviť krásne chvíle s rodinou, Katkou a that one i like (love) the most.

Nuž a teraz mi nič nebráni v tom, aby som vám zaželala krásne prežitie sviatkov, Merry Xmas and happy New year :)). I love you my darlings, vidíme sa v roku 2014.

The end for that one i like (love) the most. Hope you liked all the gingerbreads on Tuesday. And hope you liked the poem. I as love you as possible. And I always will.
 



Lost Chances (intro)

15. december 2013 at 13:00 | MissNothing |  Lost Chances


Lost Chances (what, why, when and how)

14. december 2013 at 17:55 | MissNothing |  Lost Chances
Rozhodla som sa opäť vrátiť k písaniu poviedok. Nedávno som si čítala svoje staré poviedky prešla som si Teenage life, ku ktorému, ak ste ho sami nenašli nemáte prístup, lebo sa zaň hanbím a potom aj D.A.N.C.E. a nezabudla som ani na svoju najúspešnejšiu "...what about love?", ktorá mala krátke kapitoly, ale za to tri série :D. Nuž, ale všetky mi niečo dali. Keď už nie nič iné, tak aspoň ďalšie písacie skills a... pár dobrých, aj zlých skúseností, z ktorých som mala radosť a veľa ma naučili. Nuž a teraz som sa rozhodla vrátiť späť svoje poviedkovanie, lebo... chýba mi to. Chýbajú mi časy, kedy som denne pridala po kapitole a všetci to s radosťou čítali a tak podobne. Ešte raz vás však upozorňujem, nikdy žiadny príbeh nie je z môjho skutočného života. Áno, moja aktuálna nálada má... vplyv na rozvoj príbehu a preto ho rada píšem pravidelne, aby bol jeho postup nepredvídateľný nie len vami, ale aj mnou samou :D.

A teraz k tomu najnovšiemu. Začnem storky s názvom Lost Chances. Bude... to dúfam zaujímavé, lebo... chcem, aby to bolo zaujímavé :D. Dúfam, že vás to bude aj baviť a skrátka... že sa vám to bude páčiť a odozvy budú pozitívne. To však nezstím, ak na tom nezačnem pracovať, však? Popravde, začala som, ale.. ešte som nič nepridala, takže je to o tom istom. Nuž... prvú kapitolu, alebo skorej intro by som chcela zverejniť v priebehu najbližších pár dní, dnes už asi nie, ale... zajtra, mžno v pondelok, utorok by to šlo a potom pridávať najneskôr do troch dní jednu kapitolu.
S tou prvou je to je najťažšie, kým si začnete a tak podobne,kým sa rozbehne príbeh... urobiť úvodku, vytvoriť identity postáv a tak podobne... bude toho dosť, ale... mám teraz celkom čas, tak sa na to vrhnem, kým zase nie som v škole, lebo to už zase bude makačka. Škola, trenály... a tak podobne. Ale... už to bude jednoduchý týždeň, lebo vo štvrtok sa vaciam domkov, na čo sa síce teším, lebo tak domov, nie? Ale... opustiť na tak dlhý čas Štiavnicu bude ťažké-preťažké. BUde mi to celé chýbať. Najviac mi bude chýbať that one i like the most...
Možno bude aj každý deň, ale to akurát tak cez zimné prázdniny, aj to nič nesľubujem. Väčšinou som síce svoje "bloggerske sľuby" splnila, no nikdy neviem, ako mi to okolnosti zariadia, takže... to zatiaľ necháme tak, áno? Do troch dní tu vždy máte okračovanie, to vám môžem zaručiť.
Tiež by som chcela, aby aj kapitoly boli dlhšie, lebo tie krátke boli niekedy trochu nudné a mali ste to prečítané za ve minútky. Ja napísané za 25 minútiek a potom som nemala čo robiť a boli aj tri články denne a to nemalo zmysel, takže teraz by to mali byť dlhšie a zmysluplné kapitoly. V ktorých sa okrem opisu aj niečo udeje ;)).
Nuž.. tak len pekne čakajte :D a držte mi palce, lebo to bude ťažká misia udržať si režim... ale... verím si :D.
Ako inak trávite víkend? Dúfam, že dobre, lebo ja mám za sebou dnes jedno väčšie upratovanie izby a som totálne exhausted. Takže... zatiaľ paaa, lásky. Zanechajte komentáááár :)).

A som blbá, lebo som zabudla na záver pre that one i like (love) the most. Milý that one i like (love) the most... to, že si, mi umožnilo prežiť ďalší deň. Bez toho... už neviem žiť a neviem, ako som mohla žiť, kým som ťa nepoznala. Keď som ťa stretla, prestali existovať všetky moje problémy. Do toho posledného. Milujem.

Just for you...

13. december 2013 at 8:12 | MissNothing |  INÉ

Sú dni, kedy láska bolí, ale láska za to stojí.

Only two weeks until Xmas 2013

10. december 2013 at 17:40 | MissNothing |  INÉ
Nuž... a do Vianoc nám zostávajú dva týždne, čo je... málinko. Dnes už som vybrala 10. čokoládku :D. Áno, ešte ma baví adventný čokoládový kalendár. Ja sa tak veľmi na Vianoce teším... a keď vidím, ako tie čokoládky ubúdajú... je to celkom príjemné, že sa už Vianoce blížia. Teším sa na ne prakticky celý rok, ale... teraz je to o to špeciálnejšie, keď už cítite také to napätie a.. vianočného ducha aj medzi ľuďmi. Je to proste jedno z najobľúbenejších období v roku - posledné dva týždne pred Vianocami, nie len celý december.
Už si pomaly púšťam vianočné pesničky, ktorých playlist máte na boku do 13. 12. 2013. a 14. 12. 2013 už zase pridám ďalšiu, áno? Máte to taký malý adventný kalendár :)). Ja okrem kolied momentálne dosť veľa počúvam len klavírne skladby. Nič viac, len klavír. Niekedy je tam aj spev, napríklad, keď počúvam Birdy, ale inak... len tie akustické verzie a... to je proste nádherné. Len tak tá pokojná hudba - dobre sa pri nej píše článok a tvorí.
Zajtra plánujeme stráviť poobedie s that one i like the most :)). Už sa skutočne neviem dočkať. Deň v škole už zrejme bude ťažší, lebo začíname prvými dvoma telesnými, potom konverzácie, lebo chýba matikárka a úvod do prírodných vied (geografia). Pokračujeme dejepisom a úvodom do humanitných vied (úhv bude dokonca dvojhodinovka). Takže... toto už bude horšie. Ale celkom sa teším, lebo som pripravená na obe písomky a... nejako to už len zvládnem, no nie? Inak, k tomu som už dlho nič nepísala, že na škole sa mi fakt páči. Príchod sem nebol chyba. Bolo to správne rozhodnutie a som šťastná. Všetko je tak, ako má byť a... to je fajn. Ani sa mi nechce veriť, že za chvíľku už mám za sebou 4 mesiace prvého ročníka! Druhý vraj bude much more difficult... a tretí ešte viacej... takže sa mám na čo tešiť. Ale keď už sa mám toho toľko ako pravá gymplistka učiť, aspoň je to v angličtine, no nie? V jazyku, ktorý sa mi páči... milujem angličtinu, ale... to už viete :D.

That one i like the most...
..už sa neviem dočkať zajtrajška. Potrebujem byť zase s tebou. Krásne môžme osláviť presne mesiac. Veľmi, veľmi, veľmi sa teším... milujem ťa a nikdy tomu nebude inak. Whatever will happen. Whatever, whenever and however. Je t'aime.

Saw this on twitter and just wanted to share~~ <3
weheartit.com

Sad but true

9. december 2013 at 15:38 | MissNothing |  INÉ
Nie, neojte sa, nekončím s blogovaním, to ani náhodou, ale mám jednu smutnú vec na srdci. Veľi, veľmi smutnú, pretože Štiavnicu mám veľmi rada, no eše oveľa radšej mám ľudí, ktorí sú tu a ja mám už len 8 poobedí na to, aby som s nimi strávila nejaký ten čas.
Jedno z nich je to dnešné, zajtra skoro celé poobedie venujem príprave na tréning a tréningu samotnému, v stredu mám ešte jedno a vo štvrtok mám tréning vo Zvolene. V piatok odchádzam preč - domov. Prídem v nedeľu večer. Potom zase veľmi podobný týždeň a... čo je horšie, zrejme sa už vo štvrtok nevrátim do BS, ale pôjdem rovno dmov, pretože v piatok máme riaditeľské voľno a tak by sa mi to vlastne ani neoplatilo. Preto sa možno po tréningu vrátim autobusom rovno do Detvy, kde prežijem piatok, odtancujem venčekový nácvik, príde víkend a potom Vianoce.
Takže ak to zhrniem... vrátane tohto poobedia už mám v Štiavnici len 4 poobedia bez tréningov. A jedno mi práve plynie, čo ma dosť hnevá, ale... čo už. Nechcem ho len tak premárniť, no... nothing else (okrem učenia sa na Umenie a kultúru) to do... takže... vypadá to tak, že sa na chvíľku naozaj zahĺbim do kníh a potom... neviem, ale niečo by som rada podniknúť.
Najlepšie s that one i like the most :)) :3. Ja nechcem na tak dlhý čas opúšťat toto mesto, that one i like the most a všetkých ľudí z intráku. Áno, áno - na sviatky a rodinu a to celé sa ale že mega teším, ale... mňa zabíja už len víkend, ako mám vydržať toto?
A pritom zima tu v BS môže byť oveľa čarovnejšia, pre tak romantickú dušu, ako som ja, ako v Detve, relatívne sama a... juuuj budem sa nudiť. Dneska som už od rána nejaká smutná. Viem aj, čím to je, ale to nie je príbeh, ktorý by som chcela dať čítať teoreticky celému svetu. Stále však nad tým musím uvažovať a... neviem myslieˇna nič iné ako na that one i like the most a toto. Sú to však príjemné myšlienky :)). Ako by aj nie, keď sú o človeku, ktorý je pre mňa (pomimo rodiny) tým najdôležitejším na svete spolu s Kate a o tom, čo a ako mohlo byť, keby sa nestala jedna vec? Aj napriek tomu, ako veľmi je smutná, myslím na to v tom pozitívnejšom svetle... snažím sa. Veď my sa raz, niekde tam hore, stretneme.

Ja nechcem odísť z BS tak rýchlo... a na tak dlho. Najradšej by som došla domov len na vianočné sviatky a po... tom Silvestri sa až do konca školského roka vrátila sem... tancovala, chodila do školy a stretávala sa s that one i like the most.
Ach jaaaaj... dúfam, že sa máte dobre.

Ešte jeden krásny záver pre that one i like the most :)). Ako málo ľudí je dnes schopných milovať niekoho s tak... kľukatou minulosťou. Ako málo ľudí dnes prijme niekoho bez výhrad. Veľmi, veľmi si to vážim a nikdy ťa nechcem stratiť. Dnes už máme štyri týždne ;). Ďakujem :)). Som ti tak veľmi vďačná.
Milujem ťa :)).

V roli bloggerky

7. december 2013 at 17:42 | MissNothing |  INÉ
Rozhodla som sa napísať prvý článok o tom, ako sa cítim v roli bloggerky. Pretože to nie je len o tom, ako si píšete články, čítate komenty, tešíte sa z návštevnosti, zakladáte blog, končíte s blogom, zase sa k tomu vrátite... takto to každý vidí. Každý vidí, aha, niekto tu bol, aha, niekto to koentoval, ohodnotil... aha, má tu nový článok, no zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to vlastne život takého bloggera je? Pretože môj blog čítajú aj ľudia, ktorých osobne poznám, aj ľudia, ktorých asi nikdy nestretnem. A ešte veľa iných, ktorí na môj blog náhodne klikli a tak podobne.

Blogovať ma neskutočne baví. A zase som pri rnr, ale len na okraj - začala som, lebo som skončila. Odchod z rnr ma pripravil o každodenný a celodenný program. Konečne som bola normálne v škole a keď som prišla zo školy, mala som feeling like "nothing to do". A keďže som sledovala blog mojej kamošky Katie a... vedela som, že jej to prináša veľa, keď píše, rozhodla som sa, že aj ja si svoj blog založím.
Toto je môj prvý blog a... vydržal mi. Čakala som, že ho budem rušiť po krátkom čase. Skutočne som sa obávala toho, že... to nikto nebude čítať a... že po týždni skončím, ak ma to nebude baviť. Moja prvá grafika... prvý článok... prvá anketa... prvé sklamanie zo seba, ako bloggerky, keď som sa na to pozrela. Potom ku mne prišla Katie na návtevu a hneď to tu vyzeralo inak. Pamätáte sa na modré pozadie, dievča v červeno-bielo-modrom svetríku, bielu stránku a čierne písmo? Koľko to spomienok... a ja som písala a písala ďalej. Za má som zverejnila okolo 40 článkov, no veľa z nich som zmazala. Hlavne tie informačné. Ešte teraz si pamätám, ako som sa snažila spopulárniť film Footloose, keď som o ňom písala článok. A keď som si pridala svoju prvú Affiliate :)). Lady Carrot.
Môj prvý článok bolo porovnanie Roller-bladingu a byciklovania :D. To je mi ale téma, však? Potom som začala písať prvú sériu what about love? a D.A.N.C.E. Nikdy by som nepovedala, že... to niekto bude tak čítať a že na to budú tak kladné odozvy. AFFS pribúdalo a blog naberal na čitateľoch, lebo som každému hovorila, že ho mám :D.
Potom článok o AC/DC, o tom, že čo vlastne som za šibnutú metalistku (a k tomu sa tiež ešte na konci článku dostanem), potom o tom, ako môžete umiestňovať reklamy, ale to som nakoniec zrušila.
Treťou sériou som ukončila what about love? stories a bola tu druhá súťaž - fotografická. Prišlo leto a ja som sa blogu nevzdávala. Ako jedna z mála bloggerov som práve v lete, keď som sa radšej mala venovať zážitkom, zverejňovala najviac článkov. Pamätám si tak na prvý blog mojej sestry.
Za mesiac júl bolo zverejnených krásnych 63 článkov a to nevravím o mojej 1 týždeň trvajúcej neaktivite, keď sme boli na dovolenke v Taliansku. S koncom školského roka prišli aj poviedky od Lenush.
V auguste tu boli neuspešné Rockie's Diaries a aj malá súťaž. Bolo to obdobie, keď som neustále menil grafiku. Neviem, prečo som to robila, ale stále bola nejaká nová...
Článok o Bethany... môžte si naň kliknúť, lebo som ho tam dala, ako odkaz.
A potom začiatok školského roka a... môj príchod do Štiavnice! Odvtedy už čítate len to, ako som šťastná a to stále dookola omieľam, ale je to tak :D.

A... potom prišiel that one i like the most... a už je tomu skoro mesiac. Ale dlhšia doba je tomu, ako prestali existovať všetky moje problémy. Keď mi 28. 10. 2013 bolo neskutočne smutno, lebo som sama celé dni ležala doma a nemohla som nič robiť, keďže... som mala infekciu. Ani vonku som poriadne nemohla byť a zrazu mi prišla správa. Nebudem nás tu pripravovať o súkromie, takže ju sem nebudem písať, ale myslím, že si ju obaja dobre pamätáme. Začali sme si písať o sebe navzájom. Kto má čo rád, kto čo kedy robí... vypísala som tam celú Theory of Rock and roll, tak, ako som ju len ja vnímala. Poslala link na video na yt, kde sme to odtancovali najlepšie, ako sme vtedy vedeli. A prišlo mi, že som šikulka :)). Tá správa ma tak neskutočne potešila. Je ich tam veľa krásnych. Veľmi, veľmi, veľmi veľa. Jedno však chcem ešte povedať. Prestali existovať všetky moje problémy, pretože... som sa konečne cítila chápaná niekým iným, ako je Katka, alebo rodina. Konečne ma chápal chlapec. A čo je dôležité, napriek tomu, akú hudbu som milovala, napriek mojej kľukatej minulosti - bral ma takú, aká som. Nezazlieval mi, že mám rada metal, tak, ako to robil každý, kto ho tiež nemal rád. Nezazlieval mi moje zlyhanie v rnr, pretože tak je veľa ľuďmi vnímaný môj odchod... prijal ma bez výhrad a to si neskutočne cením. Len málokto je niečoho takého v dnešnej dobe schopný. Ďakujem ti krásne za to všetko. Za chvíľu už máme mesiac :)). Ale... žiadna chvíľa s tebou nie je dosť dlhá...:33

Tento víkend opäť trávim v Štiavnici. Už druhý, no dúfam, že nie posledný, aj keď za rok 2013 asi áno. Pretože... už len jedna precestovaná nedeľa ma čaká. 15.12.2013. A potom najbližšie až v januári... už len 9krát pôjdem do školy, pretože posledný piatok máme riaditeľské voľno. A potom celé Vianočné prázdniny v Detve. Teším sa na Vianoce, miluje ten sviatok, ale... bude mi to tu neskutočne chýbať. Veľmi. Strašne moc. Ja to tu ešte nechcem opustiť na tak dlhý čas. Už víkendy sú pre mňa utrpenm po tejto stránke. Je zároveň dobré byť doma a tak, ale... vždy mi celé toto tu strašne chýba.

No a teraz k tomu, čo som vlastne chcela. Dám asi jedno goodbye pre AC/DC. Aspoň na čas. Už... mi ich hudba nerozumie. A ... ich pesničky mi pripomínajú rnr a čas s ľuďmi, ktorí tam boli. Nerobila som celou cestou iné, ako sa bavila s tými ľuďmi, alebo počúvala ich pesničky. V jednej finálovke sme dokonca mali ich hudbu. Veľmi mi pripomínaju tie časy a tak ich na nejaký čas a možno na dlho nechám napokoji.
Momentálne mám pozitívne, no emotívne (plné poitívnych emócií) obdobie. A tak mi dobre ulahodila Birdy, Ed Sheeran, Emeli Sandé a tak podobne. Jednoducho sa mi neskutočne páči taká pokojná hudba. A k nej ten krásny klavír... je to proste úžasné.

Ďakujem všekým, čo ste si prečítali tento článok dokonca. Zajtra je už 7 mesiacov, odkedy blogujem. Odkedy bol s malou dušičkou založený tento vtedy hrozivo vyzerajúci blog. A teraz... robím to najlepšie, ako viem a... aj keď mi niekedy dochádzajú nápady... vždy sa snažím vymyslieť niečo nové a niečo pekné. Ďakujem verným čitateľom, ďakujem Katie, ďakujem svojej rodine a všekým, čo kedy klikli na túto stránku. A ďakujem aj that one i like the most. Milujem.

Where to go next